Anglický spisovateľ John Galsworthy bol z právnickej rodiny, no zmysel života videl v niečom inom než väčšina právnikov, obchodníkov a iných supov civilizovaného sveta – viktoriánskej éry Anglicka. Jeho „Forsytovská sága“ patrí k perlám anglickej, ba aj svetovej literatúry. Tvoria ju tri knihy a dve medzihry. Autor v nich okrem opisu životov troch generácií Forsytovskej rodiny (ide o fiktívny rod, ktorý húževnato zhromažďuje majetok) predostiera ucelený, umelecky kvalitný a realistický príbeh, na pozadí ktorého sa odohráva bitka medzi „vlastníckym inštinktom“ a Krásou a Láskou. To všetko je vsunuté do obdobia dohasínajúcej zlatej éry Britského impéria, do obdobia cenných papierov, bričiek i nastupujúcich áut a do obdobia, v ktorom manželstvo znamenalo ozajstný zväzok; na rozvod bolo treba čertovsky dobrý dôvod (aj o tom sa možno dočítať vo Forsytovskej ságe). Autorovou zásadou pri písaní tohto diela bola najmä nestrannosť, zahral sa na kronikára vyššej strednej vrstvy obyvateľov civilizovaného Anglicka.
Ale dosť bolo objektivity a suchopárnosti, poďme sa venovať myšlienkam a odkazom tohto veľdiela tak, ako ich vidí dospievajúci čitateľ. Uvidíme, či bude môj čisto osobný dojem a prierez tejto knihy stačiť na to, aby som vás presvedčil o tom, že Forsytovskej ságe prináleží prívlastok „distingvovaná“, ktorý je, mimochodom, vo forsytovskom slovníku najväčšou chválou.
Koho teda nazvať Forsytom? A vôbec, je to slovo skôr nadávka alebo pochvala? Posúďte sami. Forsytovci sú konzervatívni, húževnatí, prenáramne civilizovaní sebci a oportunisti, ktorí trpia nedostatkom sentimentality a celý život túžia po jedinom – vlastniť. Áno, sú z určitého aspektu racionálni, netúžia po kráse či svetovom mieri, no sympatie k človeku cítia len vtedy, ak je to pre nich výhodné. To neznie veľmi nežne. Ale našťastie nie všetci Forsytovci sú takéhoto razenia. Mladý Jolyon je napríklad akvarelista, čo stará forsytovská škola považuje za abnormálne. Ba jeho druhý syn, opäť Jolyon (skrátene Jon) už vykazuje prvky altruizmu! To už znamená dekadenciu toho povestného forsytovského egoizmu, to už znamená, že si konečne nejaký Forsyte začal všímať aj veci bez peňažnej hodnoty, za normálnych okolností Forsytovcami dôsledne ignorované. Ale nepredbiehajme.
Už od začiatku nás upúta boháč, teda Soames Forsyte, ktorý patrí k mladšej generácii. Je si vedomý, že ho volajú boháčom, a zakaždým mu to zdvihne náladu. Nie žeby mal zo všetkých najviac peňazí, tie má starý burzový špekulant Nicholas, Soames má niečo, čo mu závidí (mužská) polovica Londýna. Irenu. Čertovsky príťažlivú ženu, ktorá už pár dní po svadbe oľutovala, že nakoniec podvolila a vydala sa zaňho. Soames žiarlil na každého, na koho sa Irena pozrela, no jednako bol so sebou spokojný. Naostatok sa rozhodol presťahovať sa na vidiek, čo bolo dosiaľ pre Forsytovcov niečo neslýchané. Architektom jeho domu bol mladý umelec Philip Bosinney, do ktorého sa čírou náhodou zamilovala práve Irena, Soamesova žena. Problém bol, že Bosinney už bol v tej dobe zasnúbený s vnučkou starého Jolyona, June Forsytovou. A Soames sa nemieni vzdať svojho najväčšieho drahokamu za žiadnu cenu. Ošemetná záležitosť. Prvá kniha Ságy sa nekončí happy endom...
Ako áno, ako nie, Irena sa nakoniec ocitne sama (z celej duše nenávidí Soamesa a jeho vlastnícky inštinkt a nehanbí sa za to) a rozhodne sa pomáhať ženám v núdzi. Soames je síce oficiálne jej manželom, no ona pred ním uteká a on je ňou permanentne posadnutý. Prvá medzihra Ságy je o tom, ako Irena očarí aj starého Jolyona, ktorý po krátkom čase predávkovaný krásou umiera a odkazuje značnú sumu peňazí práve Irene. Má sa o to postarať jeho syn, mladý Jolyon.
V druhej knihe sa dozvedáme niečo o tom, ako Soames a jeho sestra Winifred riešia dilemu, ako sa rozviesť. Winifred sa zhodou okolností tiež nie príliš šťastne vydala a je zaujímavé pozorovať, ako sa s tým snaží vysporiadať. A čo s manželstvom Ireny a Soamesa? Irena si vyhraní svoj názor na Soamesa a konštatuje, že láska netrvá večne. Jej odpor k Soamesovi však áno... Soames nemá na výber, rozvedie sa s ňou a Irena v očiach verejnosti stráca akúkoľvek úctu.
Z druhej medzihry cítiť vôňu Flauberta či Maupassanta (napokon aj v celom diele, no to už záleží na čuchových orgánoch čitateľa), Galsworthy opisuje idylické detstvo najmladšieho v priamom rade Jolyonov, zvaného aj Jon.
V záverečnej časti sa Jon Forsyte, syn Ireny, zaľúbi do Fleur, dcéry Soamesa Forsyta a vyvstáva vážny problém: láska mladých na jednej strane a strastiplná minulosť ich rodičov na strane druhej. Predstava, že moje dieťa sa zaľúbi do dieťaťa osoby, ktorá mi v živote spôsobila toľko trápenia, že jej prajem len letenku do horúcich pekiel je ako zo zlého hororu. No realita vraví, že človek si nevyberá, do koho sa zaľúbi... Ak by sa tí dvaja mladí zobrali, bolo by to víťazstvo Soamesa a jeho majetníckej povahy, lebo Irene by neostalo vôbec, ale vôbec nič. Prekoná vášnivá láska dvoch mladých ľudí všetku nenávisť a pomôže zabudnúť na hroznú minulosť? Veľkým vyvrcholením ságy je práve odpoveď na túto otázku. Fleur ako dcéra Soamesa inštinktívne časovala sloveso mať v prvej osobe a Jona Forsyta zasa vychovávali v duchu hesla „Byť láskavý a držať sa až do konca“.
Sága rodu Forsytovcov je ukážka neslýchaného rozprávačského umenia, realisticky podkutá a okorenená poetickosťou. Podľa môjho názoru spĺňa to, čo kvalitné literárne dielo spĺňať má; nastavuje ľudskému pokoleniu zrkadlo nenásilne, ohľaduplne. S pomocou jemnej francúzskej irónie a alegórie nielen že kladie hlboké filozofické otázky, ale ponúka na ne aj pomerne zrozumiteľné odpovede, ktoré sú, z môjho pohľadu, hlboko humanistické, teda plné všeobjímajúcej lásky k ľuďom a vzájomnej tolerancie. Núti čitateľa zamyslieť sa nad významom slova majetok a konfrontovať ho v mysli so slovom láska, ktorá, mimochodom, vo Forsytovskej ságe nie je vôbec prehnane zidealizovaná.
Zoznam príslušníkov starej generácie Forsytovcov a stručná charakteristika každej osoby.
| teta Anna | najstaršia z celej rodiny |
| starý Jolyon | patriarcha rodiny, prejavuje sklony ku filozofovaniu |
| James | právnik, klasický Forsyte, jeho žena Emily je známa svojou pokojnou povahou |
| Swithin | má aristokratické správanie, chcel by byť šľachticom |
| Roger | Forsyte „per excellence“ |
| Juley | zámožná vdova, známa svojou netaktnosťou |
| Nicholas | najbohatší Forsyte |
| Timothy | zomrel ako 101-ročný, najobozretnejší muž v Anglicku |
| Susan | vydatá sestra |
| mladý Jolyon | syn starého Jolyona, umelec, voľnomyšlienkar |
| Soames | syn Jamesa a Emily, právnik, neschopný jediného citu |
| Winifred | Soamesova sestra, vydatá za flegmatika Montaguea Dartieho |
| George | Rogerov syn, majster sarkastik |
| Francie | Georgeova sestra, emancipovaná od Boha |
Anglický prozaik a dramatik John Galsworthy pochádzal z bohatej právnickej rodiny a na vlastné oči videl smrteľné kŕče viktoriánskej éry v Spojenom kráľovstve. Keďže nijak zvlášť neobľuboval spoločenskú vrstvu, do ktorej patril – vyššiu strednú vrstvu –, hlavnou témou jeho literárnych počinov býva práve skrytá kritika majetných obchodníkov, podnikateľov či právnikov vtedajšej doby.
Švédska akadémia udelila v roku 1932 Johnovi Galsworthymu Nobelovu cenu za literatúru „za jeho vynikajúce rozprávačské umenie, ktoré dospelo k najvyššiemu výrazu vo ‚Forsytovskej ságe‘“.
Forsytovská sága sa skladá z troch, pôvodne samostatne vydaných románov a dvoch medzihier (Boháč – 1906, Forsytovo babie leto – 1918 (medzihra), V osídlach – 1920, Prebudenie – 1920 (medzihra), Prenajme sa – 1921). Okrem nej Galsworthy neskôr napísal ešte 2 trilógie, ktoré opisujú Forsytovcov – Moderná komédia a Posledná kapitola.
