štvrtok 28. apríla 2011

Gatsbyho zlatý klobúk

Prečo si neužívať život, keď je taký krásny? Zlaté, „jazzové” dvadsiate roky, v anglofónnych krajinách označované ako „the roaring twenties“, znamenali v USA koniec puritánskych mravov, radikálnu zmenu životného štýlu Američanov spojenú s nástupom áut, pohyblivých obrázkov či novej hudby.


Spomedzi mnohých románov napísaných v dvadsiatych rokoch minulého storočia sú asi najpopulárnejšie Na západe nič nové od E. M. Remarquea, Slnko aj vychádza od E. Hemingwaya a Veľký Gatsby od F. S. Fitzgeralda. Zatiaľ čo Remarque vo svojom vojnovom románe opisuje osudy rýchlo dospelých chlapcov v zajatí prvej svetovej vojny, Hemingway a Fitzgerald, obaja predstavitelia americkej stratenej generácie, zobrazujú život mladých ľudí znechutených vojnou a hľadajúcich krásu sveta. Aj napriek tomu, že Slnko aj vychádza sa odohráva v Európe a Veľký Gatsby v USA, majú tieto romány mnoho spoločných vlastností. V oboch spočiatku neznámy ja-rozprávač hovorí o neopätovanej túžbe po výnimočnej žene, ktorej hodnotami sú peniaze a blahobyt, pričom cítiť hedonistické prostredie. Rozdiel je v tom, že v Hemingwayovom románe je rozprávač tým mužom, ktorý sa snaží o ideálny život s ideálnou ženou a v románe Fitzgeralda je to Gatsby, kto za žiadnych okolností nestráca nádej a pre srdce krásnej Daisy obetuje všetko.
Francis Scott Key Fitzgerald sa narodil 24. septembra 1896 v Minnesote. Bol to americký spisovateľ a scenárista, pochádzal z bohatej rodiny írskych prisťahovalcov. Simultánne s vydaním svojho prvého románu Táto strana raja (This Side of Paradise, 1920) sa oženil so Zeldou Sayrovou, s ktorou viedli bohémsky život v luxusných hoteloch v Európe i v USA. Fitzgeraldov život sa dá zhrnúť takto: ctižiadostivosť, literatúra, univerzita v Princetone, Zelda Sayrová a alkohol. Jeho vrcholným dielom je Veľký Gatsby (The Great Gatsby, 1925). Na sklonku života svojej jedinej dcére povedal: „Rozhodol som sa nakoniec oženiť s tvojou matkou, aj keď som vedel, že je skazená a nechce mi dobre.“ Zomrel 21. decembra 1940 na infarkt myokardu.
Mladá generácia s hlavami plnými liberálnych a progresívnych myšlienok kontrastovala počas dvadsiatych rokov 20. storočia s konzervatívnym a rigidným životným štýlom starších Američanov. Technické výdobytky vtedajšej doby (autá, filmy, atď.), hospodárska konjunktúra a prohibícia ovplyvnili mladú generáciu natoľko, že sa stala námetom pre uznávané dielo F. S. Fitzgeralda s názvom Veľký Gatsby. Fitzgerald sa v ňom pokúša o to, o čo sa pokúšali už mnohí pred ním: čo najpresnejšie vystihnúť povahu istej skupiny ľudí a s umeleckou dômyselnosťou poukázať na iracionálne či nehumánne správanie. Hlavnými témami diela sú láska a peniaze. Aj keď, paradoxne, sám Fitzgerald peniaze rád míňal, jednou z nosných ideí Veľkého Gatsbyho je aj tá, že prehnaná túžba po peniazoch prináša človeku viac škody ako úžitku
.

Po skončení prvej svetovej vojny sa rozprávač príbehu Nick Carraway rozhodne ísť zo svojho rodného amerického stredozápadu na východ, aby si zarobil ako predavač cenných papierov. Zhodou náhod stojí jeho dom na Long Islande hneď vedľa prepychovej vily Jaya Gatsbyho, mladého zbohatlíka s tajomnou minulosťou. Nick stretáva svoju vzdialenú sesternicu Daisy, ktorá už má so svojím manželom Tomom Buchananom dcéru. Avšak ich manželstvo je disharmonické a všetko nasvedčuje tomu, že nie je založené na obojstrannej láske. Tomovu milenku Myrtle Wilsonovú, vydatú ženu, Nick náhodne spozná tiež. Neznámou je pre Nicka sused Jay Gatsby, ktorý pravidelne organizuje vo svojej rezidencii večierky, na ktoré chodia aj nepozvaní ľudia. Gatsby s ním po čase nadviaže kontakt a pozve ho na večierok. Nick s Jayom sa stávajú priateľmi a Nick sa dozvedá podrobnosti zo života Jaya Gatsbyho. Dozvedá sa, že Jay Gatsby je vlastne výtvorom sedemnásťročného Jamesa Gatza, syna chudobných sedliakov, ktorý utiekol z domu a ktorému sa podarilo svoje naivné mladícke predstavy o ideálnom mužovi pretaviť do skutočnosti s pomocou Dana Codyho, jeho zamestnávateľa a boháča. Ako chudobný mladík sa však zaľúbil do krásnej Daisy Fayovej z bohatej rodiny, avšak ich láske bránilo odlišné spoločenské postavenie a vojna, v ktorej sa z Jaya stal major. 
Hlavné postavy:
  • Nick Carraway (rozprávač) – predavač cenných papierov, sused Jaya Gatsbyho
  • Jay Gatsby (rodený James Gatz) – mladý boháč s pochybným obchodníckym pozadím, posadnutý láskou k Daisy Buchananovej 
  • Daisy Buchananová (rodená Fayová) – krásna energická žena s plytkým morálnym základom
  • Tom Buchanan – Daisyin manžel, milionár
  • Jordan Bakerová – Daisyina priateľka, profesionálna hráčka golfu 
  • Myrtle Wilsonová – milenka Toma Buchanana, vydatá za Georgea Wilsona

Aj napriek tomu, že v čase, keď sa odohráva príbeh, má už Daisy manžela Toma a dieťa, Jay je presvedčený, že ona je jeho jedinou láskou a je pevne rozhodnutý o ňu bojovať. Avšak po jednom súkromnom večierku zrazí Gatsbyho auto, ktoré šoféruje Daisy, Tomovu milenku Myrtle. Jej oddaný manžel George je však presvedčený, že to nebola nehoda. Na druhej strane Jay Gatsby je skalopevne rozhodnutý chrániť Daisy...

Možno chcel Fitzgerald Veľkým Gatsbym naznačiť, ako to dopadne, keď západniari, plní snov a entuziazmu, hľadajú štastie na východe USA, možno sa snažil kritizovať vtedajšiu aristokraciu, možno chcel povedať, že tzv. americký sen je len číra ilúzia a možno to, že človek nemôže len tak ľahko uniknúť svojej minulosti a musí sa pozrieť do tváre svojej skutočnej podstate. Domnievam sa, že každá z týchto ideí a mnohé ďalšie sa dajú v tomto románe nájsť a je len na čitateľovi, ktorú z nich ocení. Fitzgerald svojím románom v čitateľovi vzbudzuje myšlienku, že hnacou silou konania väčšiny žien je túžba po kráse a bohatstve a že mužov k zväčšovaniu svojho bohatstva zasa poháňa opojenie ženami. To vraj boli zlaté dvadsiate roky v USA. Odvtedy však neprešlo ani storočie. Čo znamená 90 rokov vo vývoji národa?

Apropo, stojí za to všímať si Fitzgeraldovo symbolické používanie farieb...

Literatúra:
FITZGERALD, F. S.: The Great Gatsby. London: Penguin Popular Classics, 1994.

Internetové zdroje: http://www.fscottfitzgeraldsociety.org/biography/index.html (navštívené 28. 4. 2011)

utorok 19. apríla 2011

Znaky bežnej komunikácie v ukážke z knihy C. Cooksonovej „Spravodlivosť je žena“

No tak, no tak, všetko je v poriadku, moja zlatá. Všetko je v poriadku.
Ach, Betty! Betty! Zomriem.
Nie, nezomrieš. Neblázni!
Čo ty vieš. Elaine zalapala po vzduchu a pokračovala: Nevieš, aké je to. Nikdy... už nikdy, kým... kým budem žiť. Počuješ?
Áno, moja zlatá, počujem.
Musí mi odprisahať, áno, musí mi odprisahať, že už nikdy. A...ach...

Znaky bežnej komunikácie:
  • pestrá modalita viet (zvolacie vety – Ach, Betty!),
  • nedokončené vety (A...ach...),
  • apoziopéza (Nikdy... už nikdy, kým... kým budem žiť.),
  • opakovanie slova, príp. skupiny slov viackrát (Musí mi odprisahať, áno, musí mi odprisahať...),
  • úmyselné vynechávanie slov (... musí mi odprisahať, že už nikdy.),
  • citovo zafarbené slová, resp. slovné spojenia (moja zlatá),
  • používanie citosloviec na vyjadrenie pocitov (Ach, Betty!),
  • používanie častíc – znak spontánnosti prejavu (No tak, no tak...),
  • expresívny slovosled (Nevieš, aké je to. namiesto Nevieš, aké to je.),
  • emocionalita sa prejavuje zveličovaním (Neblázni!),
  • povzdychnutie je tiež prejav emocionality (Čo ty vieš.),
  • vety sú často jednočlenné a holé (Betty! Zomriem. Neblázni! Počuješ?).
Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk pre 1. ročník SŠ. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2009.
COOKSONOVÁ, C.: Spravodlivosť je žena. Preložil Viktor Krupa. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1995.

nedeľa 3. apríla 2011

Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak (Syntéza)

J. C. Hronský sa narodil 23. 2. 1896 vo Zvolene. Absolvoval učiteľský ústav v Leviciach, bol vojakom v 1. svetovej vojne. Po návrate z talianskeho frontu vykonával učiteľské povolanie a aktívne sa zapájal do pôsobenia Matice slovenskej. Po 2. svetovej vojne emigroval do Argentíny a 13. 7. 1960 zomrel v Lujáne (Argentína). Patrí k spisovateľom medzivojnového obdobia, no môžeme ho zaradiť aj k slovenskej exilovej literatúre.
Hronského prozaické dielo Jozef Mak a jeho vrcholné romány Pisár Gráč či Chlieb tvoria významnú líniu modernej slovenskej prózy. Dielo Jozef Mak nepatrí k Hronského prvotinám, písal ho už ako renomovaný autor. Jeho najvýznamnejšie romány Jozef Mak a Chlieb vychádzajú v 1. polovici tridsiatych rokov a próza je tradične ukotvená v dedinskom prostredí, aj keď Hronský nepochádzal z dediny. Žil v malomeste. Do dediny nechodieval často, no skúmal ju a hlavne jej intímny život. Preto môžeme dielo vnímať ako pokračovanie sledu slovenských próz v dedinskom prostredí. Štefan Krčméry, prozaik, literárny historik a kritik, ho vnímal ako nadväzovateľa na literárnu klasiku 19. storočia. Avšak Hronský chcel priniesť nový pohľad na dedinské prostredie. Prekonáva tradičné zobrazenie dediny a dedinského človeka. Využíva prvky expresionizmu, lyrizovanej prózy, čo predstavuje oslabenie dejovej línie, využite trópov, opis prostredia - výrazný prírodný motív, ďalej prítomnosť vnútorného monológu či dokonca vnútorného dialógu (hrdinovi sa prihovára neznámy hlas) a tiež zohráva veľkú úlohu aj mysteriózna postava (hrdina dostáva dar od Krista - jeho ukrižované ruky).
Témou románu je príbeh obyčajného chudobného človeka v dedinskom prostredí. V diele sa autor usiluje vystihnúť sociálne a psychologické črty dedinského života, kde dominuje hlas rozprávača, príbehová irónia a tiež zobrazenie postavy v stave jej duševnej trýzne a utrpenia. Niektorí interpretátori románu hovoria o Makovi ako o apoteóze ľudského utrpenia, ktorá má v diele aj symbolický význam (dlhé krvopotné stavanie domu na zhorenisku, teda symbol Fénixa) a tiež motív krížovej cesty pri všetkých Makových príkoriach (vzťah s bratom, Marušin vydaj, smrť Maruše a napokon aj July, zdĺhavá vojenčina, smrť otca a matky, nevyplatenie pláce za robotu, vykupovanie vlastnej chalupy...).
Na prvom mieste autora zaujal vnútorný život postáv. Sledujeme vnútro Jozefa Maka, no pritom nie sme svedkami jeho psychologických problémov, teda ide skôr o typ sociálneho románu než psychologického, no aj ten sa niekedy prelína s ním, ale v tomto diele nejde o psychologický opis duševných stavov postáv, ale dôležité je sociálne postavenie Maka. Mak sa na svoje utrpenie nesťažuje, nepodlieha odcudzeniu, stresom, depresii či chorobným stavom, ale ukazuje nám, že to utrpenie sa dá niesť aj napriek jeho čoraz väčšej hĺbke.
Jozefa Maka vnímame ako človeka, ktorý má existenciálny rozmer ako napr. zmysel utrpenia, smrti, životná púť človeka. Hronský nám chcel ukázať typ človeka, ktorý zažíva jedno príkorie za druhým, no presila nešťastí ho neoslabuje, ale utvrdzuje a spevňuje, aby mohol ďalšie príkoria prijímať a čeliť im a vyjsť z nich ešte skúsenejší, sebavedomejší, zocelenejší. Ukázal, že nejde len o obyčajného Heľpana, ale o človeka - Slováka, Európana, národ, ktorý môže prežiť práve na takýchto ľuďoch - Jozefoch Makoch.
Samotný román ma veľmi nezaujal, možno pre tradičné ukotvenie v slovenskej dedine a opise životov týchto ľudí, no to, čo prilákalo moju pozornosť v tomto románe, bolo Makovo utrpenie - jeho znášanie všetkých príkorí, ktoré postupovali od menších až k najväčším. Zaujal ma hlavne koniec románu, keď zomiera Maruša aj Jula, no Mak zomrieť nemôže. Musí sa ďalej trápiť a prechádzať ďalšími príkoriami. Jeho životom je vlastne utrpenie.
V tejto syntéze boli použité informácie z pracovného listu p. p. J. Sabola a tiež z webovej stránky www.litcentrum.sk.