piatok 10. februára 2012

Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky

Názov realistickej činohry J. G. Tajovského Statky-zmätky presne vystihuje tému celého diela – manželstvo za prísľub majetku. Život dedinského ľudu na prelome storočí (19./20.) je zobrazený veľmi autenticky a dojem dokumentárnej hodnovernosti mu dodávajú: írečitý jazyk (stredoslovenské nárečie/dialekt), expresívne slová a frazeologizmy, ktoré sú typické pre Tajovského tvorbu. Autor opisuje neresti dedinčanov, ba ich až zveličuje, za čo bol označovaný ako „tupiteľ národa“. Alkoholizmus, lakomstvo, mamonárstvo a pretvárka sú hlavnými vlastnosťami postáv. 

Bezdetný pár Palčíkovcov sa rozhodne dať dokopy Zuzku a Ďurka. So slovami „krv nie je voda“ spoja úplne rozličné charaktery. Odvolávajú sa na rodinné väzby a mladým sľúbia, že na nich prepíšu majetok. Manželstvo nevychádza, pretože Ďurko „chodí za inou“, nevenuje sa svojej žene a celé je postavené na mamonárstve. Zuzka je tehotná, ale dieťa sa rozhodne vychovávať sama. Pre danú dobu je to nepríznačné, čo vystihuje aj výrok Zuzkinej mamy: „S planým mužom zle, bez neho ešte horšie“. Ďurko sa rozíde aj s druhou ženou a Palčíkovci preto odstupujú od dohody o prepise majetku.

V diele sú zmiešané prvky komédie a tragédie, nachádza sa v ňom veľa komických situácií, ktoré odľahčujú vážnu tému. 

Ema Kalenská II. B