Franz Kafka – Premena

Nemecky píšuci, prevažne žijúci v Prahe. Spisovateľ židovského pôvodu. Bol zamestnaný v Dělnickej úrazovej poisťovni, kde bol právnym poradcom. Predstavoval strednú vrstvu, človeka v nenápadnom pracovnom prostredí, ktorého nebaví práca. Kafka vidí šťastie v spisovateľskej činnosti. Počas života mu vyšli 3 knihy krátkych próz a poviedka Premena. Pripravoval zbierku poviedok, ktorá sa mala volať Tresty (mala tam byť aj Premena?). Tú však už nestihol dokončiť. Bál sa nepochopenia svojich diel po smrti, preto poprosil priateľa Maxa Broda, aby ich spálil. On to však nesplnil a pripravil diela na vydanie. Jeho najznámejšie romány vyšli až po jeho smrti: Zámok, Proces a Amerika.

Svet Kafkových próz predznamenával tragédie 20. storočia, anonymnú nepriateľskú silu. Bol to bezvýchodiskový svet. Príbehy hľadal v živote strednej vrstvy. Zdôrazňoval bizarnosť, ktorá nebola pre týchto ľudí typická. Kafkovi hrdinovia sú smutní, bezradní, zúfalí, osamelí. Nesú stopy niekoľkonásobnej autorovej izolácie, ktorá má viacero dôvodov: židovský pôvod, nemecká národnosť, komplikovaný vzťah s rodinou, úradnícka práca či mimoriadna senzibilita a čudáctvo. Jeho postavy niekedy pripomínajú karikatúry, vyvolávajú zamyslenie a vyznačujú sa výraznými gestami, ako keby neúčinkovali v próze, ale v divadle.

 

Písal na prelome 19. a 20. storočia. Značne ovplyvnil nemeckú, českú i slovenskú medzivojnovú literatúru, ale aj literatúru po roku 1945. Bol majstrom literárnej komunikácie, ale zlyhával v tej medziľudskej.

 

Používal rozprávačskú techniku dvoch rovín (Hyršlová). Každodennosť sa strieda so snom, čo vyjadruje životný pocit. Od začiatku 20. storočia sa spôsob rozprávania v moderných prózach stáva dôležitejším ako postava. Sústredil sa na vnútorný svet človeka. Kafkov jazyk je prostý, striedmy až asketický. Minimálnymi jazykovými prostriedkami dosahuje maximálnu expresívnosť. Nemusí písať pravdu, ale chce, aby sme rozmýšľali o tom, čo píše.

 

Premena je najznámejšia z Kafkových poviedok. Poskytuje možnosti pluralitného vysvetľovania (môžeme sa na ňu pozrieť z viacerých hľadísk). Hlavnou postavou je Gregor Samsa. Je to pracovitý mladý muž, ktorý si zobral na krk dlhy rodičov. Svojej sestre chcel zabezpečiť možnosť ísť na konzervatórium. Živí svoju rodinu a každý sa na neho spolieha. Vo svete tajných túžob sa zbavil bremena starať sa o rodinu, až sa premenil na chrobáka. Stal sa parazitom. Zostalo v ňom však niečo ľudské, ale na konci začal veriť, že je chrobák. Cíti sa nepochopený, má problém komunikovať s okolím. Po premene nedokázal artikulovať, preto mu nikto nerozumel.

Dej sa odohráva v staromládeneckej izbe a v kuchyni jedného bytu. V poviedke sledujeme viacero premien: zmenili sa vzťahy v rodine, životný štýl rodinných príslušníkov či matkin pohľad na syna. Bála sa ísť k nemu do izby, ale nevieme to povedať s určitosťou, pretože nemáme žiadne poznatky o ich vzťahu pred premenou. Gregorova izba taktiež prechádza zmenou. Najprv to bola staromládenecká meštiacka izba, potom akési terárium a nakoniec sklad nepotrebných vecí. Gregor zápasí o svoju izbu, ale neúspešne.

Autor tým poukazuje aj na svoju inakosť. Je si vedomý toho, že je iný, ale nikto ho nechápe, ani jeho rodina neprejavovala záujem o pochopenie jeho inakosti. Doma cítil odcudzenie. Keď písal Premenu, jeho rodina chcela, aby okrem práce v poisťovni pracoval ako strážnik továrne na azbest. Narušilo by mu to denný režim, nemohol by písať.

Poviedka Premena ma celkom zaujala. Kladne hodnotím úvod, kde je opísané, ako sa Gregor obracia a vstáva z postele. Mohli sme počas toho zapojiť vlastnú fantáziu a domýšľať si, čo sa deje. Páči sa mi myšlienka poviedky. Pokiaľ Gregor zarába, je rodine dobrý, spoliehajú sa na neho, ale keď sa mu niečo stane, zmení sa to. Pozitívne hodnotím aj veľmi dobré vystihnutie Gregorových pocitov v rodine.

Simona Siváková 3. B