streda 7. októbra 2015

J. B. P. Moliére – Lakomec


„Komediant, ktorého veľkosť dosiahla hranice tragédie“, aj takto by sme mohli opísať slávneho francúzskeho herca, dramatika, režiséra a divadelného riaditeľa Moliéra, ktorý žil a tvoril v 17. storočí, teda v období klasicizmu.

Bol umelcom, ktorý do svetovej drámy vniesol komédiu charakterov. Tá stavia do popredia povahové a charakterové črty postáv, rozvíja ich v mimoriadnych alebo bežných situáciách. Písal aj frašky, teda komédie, ktoré pracujú so situačnou komikou, zveličením,  karikatúrou a občas smerujú k hrubšej komike. Nie je tajomstvom , že vplyv naňho mala talianska komédia commedia dell´arte, pre ktorú bolo typické, že nemala literárnu podobu, herci nemali scenár, teda museli improvizovať. Vystupoval v nej zvyčajne otec, ktorý bránil dcére v šťastí, a sluhovia, ktorí jej naopak pomáhali.

Moliére písal komédie vo veršoch aj v próze, pričom v dielach zobrazoval určité typy postáv. Medzi jeho najznámejšie hry patria: Tartuffe (kritizuje svätuškárstvo a pokrytectvo), Don Juan, Mizantrop, Láska všetko vylieči alebo lekári (kritizuje šarlatánstvo). Ďalšími známymi hrami sú  Meštiak šľachticom a Lakomec.

Táto hra bola napísaná v próze a zobrazuje život lakomého úžerníka, ktorý žije v neustálom strachu o svoje peniaze. V diele môžeme nájsť znaky frašky v podobe kopancov, grimás, kriku či výrazných gest. Okrem toho sú tu aj znaky komédie omylov, ktoré zbadáme v rôznych nedorozumeniach či zámenách postáv. A samozrejme, netreba zabudnúť ani na podobnosť s vyššie spomínanou komédiou dell´arte.

Hlavnou postavou tejto hry je Harpagon, ukážkový lakomec a úžerník. Doma ukrýva truhličku plnú peňazí a v každom vidí človeka, čo mu ju chce ukradnúť. Syn, ktorý si doprial za vyhratú čiastku parádnejšie šaty, sa automaticky stáva zlodejom otcových peňazí. Ďalším prejavom jeho lakomstva je napríklad fakt, že bol ochotný oženiť sa so škaredou ženou len preto, lebo mala veľké veno. Harpagon nedal sluhom peniaze ani na nové oblečenie, namiesto toho im radšej radil, ako zakryť diery na tom starom. Mal kuchára a kočiša v jednej osobe, len aby ušetril.

Harpagon je dobrým príkladom Moliérovej typizácie. Dá sa povedať, že sa stal stelesnením lakomstva. Spravodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som stratený! Som zavraždený. Krk mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze... Toto je časť asi najznámejšieho divadelného monológu z hry Lakomec. A hoci väčšinou sú  monológy retardačným prvkom, v tomto diele dej nespomaľujú, práve naopak, dodávajú scéne istú dynamickosť.

Kleant je Harpagonov syn a Mariannin milý. Je rozvážny, obetavý, čestný, odvážny, často zvykne otca provokovať.  Proti Harpagonovi sa bráni tým, že si berie pôžičky. Na jednej strane sa mu vzpiera, na druhej mu však pochlebuje.

Harpagonova dcéra Eliza je nežná, krehká, úctivá. Avšak je aj trochu pasívna, jej správanie v nás vyvoláva pocit, že za ňu koná skôr Valér, prefíkaný sluha, ktorý sa snaží prejsť Harpagonovi cez rozum. Vodí ho za nos a manipuluje ním, len aby si ho získal a mohol sa oženiť s Elizou. 

Okrem nich v hre Lakomec vystupujú: Kleantova milá - pokorná Marianna, kuchár a kočiš v jednej osobe Jakub, ktorý bez ohľadu na to, či povie pravdu alebo zaklame, vždy dostane bitku, ďalej  Mariannin a Valérov otec Anzelm, dohadzovačka Frozína, notár Šimon a sluha Šidlo, ktorý charakterizoval lakomého Harpagona takto: Veľkomožný pán Harpagon je zo všetkých ľudí odľud najneľudskejší, smrteľník zo všetkých smrteľníkov najbezcitnejší a najskúpejší. Slovo dať je mu také odporné, že keď sa chce zahroziť, nepovie ja ti dám, ale ja ti požičiam!

V  hre sa Moliére vysmieval z meštianstva, čiastočne aj z doktorov, z postarších pánov, ktorý chcú mladé ženy aj z polície. Podľa môjho názoru bolo toto dielo napísané naozaj kvalitne, a hoci s Harpagonom nesympatizujem, musím povedať, že táto postava sa mi páčila najviac. Jean Baptiste Poquelin Moliére povedal, že povinnosťou komédie je naprávať ľudí tým, že ich bavíme. Mne sa táto myšlienka naozaj páči a nezostáva mi nič iné, než s ňou plne súhlasiť.